CHRISTIAN HOHENLOHE - VYŠNÉ HÁGY

21.3.1848 (ÖHRINGEN) - 14.5.1926 (SOMOGYSZOB)

Nemecké knieža, celým menom Christian Kraft Frust zum Hohenlohe-Öhringen, Herzog von Ujest, bol princom, generálom, politikom a priemyselníkom. Pochádzal z hlavnej línie rodu Hohenlohe. Jeho otcom bol Hugo a matka Paulina von Furstenberg. Vlastnil rozsiahle pozemky v Dolnom a Hornom Sliezsku, Maďarsku a vo Vysokých Tatrách a bol jedným z najbohatších nemeckých šľachticov. Absolvoval rytiersku školu, právnickú fakultu na univerzite v Bonne a okrem podnikateľa bol i generálom pruskej armády.

Oblasť Javoriny a Lendaku s Bielovodskou a Javorovou dolinou i časť Belianských Tatier odkúpil za pol milióna korún. V roku 1897 k tomu prikúpil od Františka Mariássyho Vyšné Hágy i s Mengusovskou, Batizovskou a Štôlskou dolinou. Jeho majetok tak presiahol 15 000 hektárov prevažne lesnej pôdy, na ktorej choval poľovnú zver. Neskôr sa snažil odkúpiť i dnešné Morské oko avšak neuspel. Na svojom území najprv v roku 1887 celkom zakázal vstup turistom a neskôr, po spore s Uhorským karpatským spolkom stanovil turistické trasy a termíny návštevnosti. Vylúčil však možnosť budovať chaty a tak na okrajoch revírov vyrástla turistická ubytovňa a hotelík na Hágoch. V roku 1898 dal postaviť chatu pri Popradskom plese a poľovnícky zámoček vo Vyšných Hágoch, kde pre svojich zámožných hostí dal v rovnakom období tiež postaviť i 30-izbový zrubový hotel Erika. Obdivovateľov tatranskej prírody nahradili usadlejší rekonvalescenti, ktorí tu trávili celé týždne, takmer nevychodiac za hranice kúpeľného parku.

Za hlavné sídlo si zvolil Tatranskú Javorinu kde si v roku 1885 postavil zámoček a zriadil pekáreň, v ktorej sa pieklo krmivo pre zver. Po niekoľkých rokoch chovu začal organizovať poľovačky, ktorých sa zúčastňovala aristokracia z celej Európy. Počas nich zastrelil vyše tisíc kamzíkov. Dňa 24.8.1903 dal i napriek svojej evanjelickej viere vysvätiť novopostavený katolícky drevený kostol sv. Anny v Javorine a taktiež bol patrónom i ždiarskeho katolíckeho kostola.

LÁSKA, SMRŤ, HROBKA

Jeho ženou sa stala láska jeho života – Otília, vojvodkyňa Lubraniec – Dambski, s ktorou prežil celý život. Išlo o neurodzenú katolíčku, poľskú umelkyňu, ktorú, ako bolo vtedy obvyklé, najprv vydal za grófa Dambského, vzápätí zobral k sebe do Javoriny a ďalej žila v ústraní pred jeho urodzenými príbuznými.

Zomrela v roku 1922 ako 54 ročná a pochovaná je na cintoríne v Tatranskej Javorine. O štyri roky neskôr zomrel vo veku 78 rokov v maďarskom Szomogyszobe i Christian a na základe jeho želania ho pochovali k jeho družke. Na pohrebe sa zúčastnilo viac ako desať európskych kniežat a ďalších aristokratov, zástupcov ČSR, spolkov či delegácií. Ich hrobka je spojená spolu s rodinou správcu Javoriny Eduarda Kégela, ktorý zomrel v roku 1911. Samotný Hohenlohe a Otília majú pomníky vľavo od hrobky správcu a sú kultúrnou pamiatkou.

Dedičom jeho majetku sa stal jeho bratranec August Kraft von Hohenlohe, ktorého k Tatrám nič nepútalo a tak predal väčšinu majetku. Celý komplex Vyšných Hágov tak prevzala do správy Československá republika.