FONTÁNY HÁGOV

TRI FONTÁNY

Vo Vyšných Hágoch dnes nájdeme len jednu, malú, striekajúcu fontánu pred liečebňou NUTPCHaHCH. Kedysi však fungovali ešte ďalšie dve – historický vodotrysk pri najvyššie položenej ZŠ na Slovenku z roku 1890 a vodu chŕliaca, zelená žaba v areáli ústavu.

VODOTRYSK V KRUHU

Založenie podtatranskej osady Vyšné Hágy prebiehalo v roku 1890. Prvou budovou postavenou vtedajším majiteľom, Františkom Mariássym, bola reštaurácia Koliba s ubytovaním. Okrem nádherného, udržiavaného parku vo francúzskom štýle sa tu vybudoval aj vysoký vodotrysk v kruhovom priestore.

Vodotrysk pred dnešnou, najvyššie položenou základnou školou na Slovensku, podľa dobových pohľadníc dosahoval výšku budovy a pozostával z jedného prúdu. Voda bola napojená priamo z reštaurácie a dopadala na prírodný povrch. Neskôr sa budova architekta Gedeona Majunke zo Spišskej Soboty rozšírila i o vysokú vežičku a úmera výšky striekajúcej vody v porovnaní s budovou klesla. To však neubralo na vytvorenej kráse, práve naopak. Elegantná, hrazdená, drevená Koliba s terasou otočenou k trysku predstavovala vtedajšie centrum spoločenského života vo Vyšných Hágoch. Tesne popred ohraničujúci kamenný kruh fontány dokonca viedla v tej dobe i pôvodná Klotildina cesta, dnešná Cesta slobody, ktorá sa odkláňala smerom na juh od železničnej trasy. V roku 1948 zriadili v budove Koliby školu.

,,V roku 1959 som sedela na okraji tej fontány, boli sme tam na školskom výlete. Bol to osud!“ Elena Š., facebook/vysnehagy, 11.2.2020.

DNES

V súčasnej dobe na mieste nenájdeme ani vežičku, ani verandu bývalej reštaurácie Koliba. Jediný ostatok, ktorý pripomína noblesu nedávnej doby je vyhĺbený a múrom obkolesený kruh niekdajšieho vodotrysku.

Dlhoročne nefunkčný, chátrajúci priestor miestni obyvatelia nazývali jednoducho – KRUH. Ten sa stal pre mnohé generácie i dobrodružným priestorom na hranie, k čomu prispelo aj neďaleké umiestnenie detského ihriska. V roku 2019 sa kvôli bezpečnosti kruh zasypal kamenným štrkom a pre vstup doň bol narušený i kamenný. Podľa mesta Vysoké Tatry, na pozemku ktorom sa stavba nachádza, je v budúcnosti fontánu možné obnoviť a štrk odstrániť. Objekt nie je národnou kultúrnou pamiatkou a nenachádza sa ani v pamiatkovom území, ani v ochrannom pásme národnej kultúrnej pamiatky.

,,Priestor fontány bol zasypaný z dôvodu bezpečnosti detí, keďže neďaleko sa nachádza detské ihrisko. Tento návrh odporučil ústavný činiteľ po kontrole, pretože inak by nemohol schváliť ihrisku certifikát. Tieto kontroly ihrísk sa konali celoplošne z dôvodu úrazu 11-ročného dievčatka na jednom z nich vo Vysokých Tatrách. Zasypanie makadamom bolo teda vybrané ako najvhodnejšia forma ,,zakonzervovania“ tohto objektu a obnova fontány je v budúcnosti stále možná.“ mesto Vysoké Tatry, 10.11.2019.

NETYPICKÁ ŽABA

Rozľahlé, upravované okolie liečebnej budovy, dnešného NUTPCHaHCH, nepochybne slúžilo pre zdravotné prechádzky pacientov nakoľko v dobre jeho otvorenia bola hlavná liečebná metóda tuberkulózy práve klimatoterapia – pohyb a pobyt na čerstvom vzduchu. V ústi dvoch chodníkov tento zelený priestor podporovalo aj malé jazierko so striekacou žabou.

Pred balkónovou časťou Národného ústavu tuberkulózy, pľúcnych chorôb a hrudníkovej chirurgie sa tesne pod katakombami nachádzali dva okrasné bazény o rozmeroch 19×3 metre hneď vedľa seba. V kamenných, asi dva metre hlbokých, nádržiach sa chovali okrasné rybky a niekoľko metrov pod nimi, na priestrannej, zelenej lúke sa nachádzalo i malé, umelo vytvorené jazierko elipsovitého tvaru. Jeho prítokom bola neveľká socha žaby, ktorej voda prúdmi striekala z oboch očí a z úst priamo do plytkej vody. Pár malých tryskov bolo umiestnených i po brehoch a taktiež sme tu, v tej dobre, našli tieň v stromoch či krásne záhony farebných kvetov. K tomuto oddychovému miestu viedli dva rovnobežné, štrkové chodníky umiestnené pomyselne na kolmý stred liečebnej budovy. Medzi nimi sa tiež nachádzali upravované záhony a počas letných mesiacov sa tu slnila aj vysoká palma v kvetináči.

DNES

Pravdepodobne po medicínskych pokrokoch, zmenách v riadení ústavu, v politike či v ekonomike chodníky s jazierkom zanikli a vybudovali sa nové pešie trasy, ktoré viac zodpovedali potrebám zamestnancov.

Žaba bola na chvíľu premiestnená k jednému z nich, vedúcemu k bočnému vchodu pavilónu A. S tým bolo spojené i vybudovanie kamenného múru s menšou vaňou na vodu. Žaba však časom prestala fungovať a bola uschovaná za kotolňu, hneď vedľa sochy Masarykovej dcéry. Bývalá oddychová zóna s múrom a bazénikom spolu s celým ramenom chodníka zarastá a okolie je na nerozoznanie od toho niekdajšieho.

PARK S FONTÁNOU

Areál Národného ústavu tuberkulózy, pľúcnych chorôb a hrudníkovej chirurgie pozostával už pri výstavbe (1936-1941) z trinástich budov, ktoré obkolesovalo i nádherne upravované okolie. K dvom okrasným bazénom, katakombám, chodníkom, lavičkám či kvetom patril aj výnimočne architektonicky navrhnutý park pred vchodom do liečebnej budovy. Stredobod priestoru tvorí ešte i dnes, menšia fontána kruhového pôdorysu.

Premyslene rozložený park je, ako celý areál, dielom architektov – Františka A.Libru a Jiřího Kana z firmy Libra a Kan. Nachádza sa pred hlavným vchodom ústavu a ide o geometricky usporiadané, nízke, priame či polkruhové kamenné múry na obdĺžnikovom trávnatom pôdoryse. Presne v strede sa vyníma kruhová fontána s tryskami po celom svojom obvode, ktoré sa na zimu vypínajú a jedným hlavným v strede, ktorý funguje celoročne. Obvod parku tvorí kamenný chodník s množstvom lavičiek na odpočinok. K priestoru vedie i bezbariérová cestička a slúži predovšetkým pacientom Národného ústavu tuberkulózy, pľúcnych chorôb a hrudníkovej chirurgie. V letných mesiacoch okolitý svah i dnes prekvitá nádhernými farebnými kvetinami a počas tuhej zimy sa na fontáne vytvárajú krásne ľadové výtvory.