NAJVYŠŠÍ TUNEL

NAJVYŠŠIE POLOŽENÝ TUNEL NA SLOVENSKU

Stavba pod povrchom leží v hornej časti Vyšných Hágov oproti kotolni s vysokým, 52 metrovým komínom v nadmorskej výške 1170 m.n.m. Úžasná stavba osadená pod ľavé krídlo lietadlového pôdorysu NUTPCHaHCH je i národnou kultúrnou pamiatkou a potrebám ústavu slúži už viac ako 80 rokov.

Prvý pás povrchu vyhĺbeného tunela, z celkovo štrnástich, je v miernom pravotočivom oblúku a zvyšok vedie priamo s miernym stúpaním. Posledné tri pásy sa nachádzajú už priamo pod budovou liečebne a keďže tu i končí, má len jeden východový portál. Po oboch stenách kamenného tunela sa nachádzajú aj tri dvojice bezpečnostných výklenkov (výška 190 cm, šírka 150 cm a hĺbka 90 cm). Tunelová rúra má na výšku 3 metre a je obložená lomovým kameňom. Kalota je betónová. Nepotvrdené zdroje tiež tvrdia, že z tunela vedie i vstup do protiatómového krytu. Architektmi všetkých budov v areáli, čiže i tunela s vlečkou, bol F.A.Libra a Jiří Kan z Prahy.

,,Koľajnice v tuneli sa končia v suteréne ústavu, kde je ešte aj dnes rušno. Takže, stavba tunela nebola megalomanstvom vytrhnutým z reality. Bol to veľký projekt našich predkov.“ Mikuláš Čikovský, Železničné ozveny, str.3 – december 2012, ročník 9, číslo 12.

STAVBA A FUNKCIA

700 metrov dlhá trať pre tatranskú elektrickú vicinálnu železnicu so 150 metrov dlhým tunelom patrila medzi prvé kroky začatia stavby celého objektu sanatória (dnes NUTPCHaHCH) v roku 1934. Oficiálna kolaudácia však prebehla až 17.10.1939.

Výhybka trate viedla zo stanice Vyšné Hágy cez pozemok, a pred tunelom ústiacim v liečebnej budove sa odkláňala ešte aj do oproti stojacej kotolne. Najprv sa používala na dopravu stavebného materiálu, neskôr na privážanie potravín priamo do prijímacích skladov a uhlia do kotolne. Príjem tovaru obstarávala kancelária hospodárskeho úradníka, kde bola i kancelária šéfkuchára. Po prijatí sa zásoby pre pacientov a personál výťahmi dopravoval ďalej. Uhlie sa zas dovážalo priamo do kotolne, kde sa automaticky vyspávalo, pomocou podávacieho zariadenia nakladalo do výťahu a odtiaľ putovalo priamo do nádob nad kotlami, ktoré mali obsah až 80 vagónom. Naložená vlečka sa aj preto vážila nákladnou váhou umiestnenou na základnej stanici Tatranskej elektrickej železnice. Po plynofikácii kotolne v roku 1971 a skorším rozvojom automobilovej dopravy pri zásobovaní sanatória bola železničná trať zrušená.

,,Výstavba sanatória a s tým spojená doprava stavebného materiálu veľmi pomohla TEŽ v krízových časoch, ba niektoré pramene uvádzajú, že táto vyťaženosť zachránila TEŽ pred krachom.” Jozef Huber, Vyšné Hágy na dobových pohľadniciach a fotografiách, 2010, str.38.

TUNEL DNES

Dnes sa tunelom vyváža odpad vozidlom Multicar a z vlečky sa tiež už veľa nezachovalo. V roku 2001 bola okrem úvraťovej výhybky, koľají v tuneli a pred kotolňou kompletne demontované.

Ostala len slepá koľaj na železničnej stanici TEŽ a pozostatky stožiarov popri ceste. Tunel je však stále vo veľmi dobrom stave, funguje v ňom i elektrina a nahliadnuť dnu je možné vďaka mrežovaným dverám.

zaujimavosti vysoke tatry hagy
TATRANSKÝ DVOJTÝŽDENNÍK, číslo: 12/XXXI, 11.06.2020
Prehrať video