FRANTIŠEK ALBERT LIBRA

8.4.1891 (HERÁLEC) - 3.6.1958 (PRAHA)

František sa narodil ako starší z dvoch synov a po maturite sa rozhodol študovať architektúru i keď ho lákala aj dráha výkonného muzikanta – violončelistu. I keď sa hudby nikdy nevzdal začal študovať na Českej vysokej škole technickej v Prahe a neskôr, v roku 1913, prešiel na Nemeckú vysokú technickú školu.

Štúdium však musel náhle ukončiť a v roku 1916 kedy nastúpil do vojenskej služby. K dokončeniu školy sa dostal až po vojne v roku 1921. V tom istom roku sa oženil s Markétou rod. Kammelovou, ktorá zdedila parfumériu po svojom otcovi, ktorej interiér v roku 1928 Libra pretvoril na jeden z najluxusnejších v Prahe. Spoločne mali dcéru Evu Librovú.

frantisek albert libra vysne hagy tatry

KANCELÁRIA, HUDBA, AUTÁ

Kancelária s architektom J.K.Říhou začala jeho kariéru i keď spoločne nepracovali na žiadnom projekte. V roku 1924 preniesol svoju profesnú činnosť do suterénu svojho rodinného domu na Hradešínskej ulici v Prahe, ktorý si sám navrhol v roku 1921 ako súčasť kolónie niekoľkých domov. Veľký význam prikladal tiež cestovaniu a spoznávaniu zahraničnej architektúry čo sa mu podarilo v roku 1925. Prvou cestou bolo Francúzsko, neskôr i Anglicko a Holandsko. Popri svojej práci sa stále venoval i hre na violončelo, dokonca nastúpil i do orchestra pražského Nového nemeckého divadla a medzi muzikantmi mal mnoho priateľov (Miloš Sádlo,Alfréd Holečka, František Sláma, Jan Heřman a pod.) Okrem toho sa venoval výdatnému štúdiu humanitárnych vied, knihám a automobilizmu. Vlastnil i bledomodrý kabriolet Walter-Princ a navrhol nový znak, používaný dodnes, Autoklubu Českej republiky, ktorého bol členom.

frantisek albert libra vysne hagy tatry

,,Interpretácia komorných diel, ktorá bola druhou stránku bytosti môjho otca, viedla k zmyslu pre precíznosť, pre súhru, k zmyslu pre význam všetkých zúčastnených hlasov pre celok diela, k jeho harmonickému vyzneniu“ dcéra Eva Librová

V architektúre sa nebál ísť novými cestami a prijímal zákazky alebo sa zúčastňoval súťaží, s ktorými do tej doby nemal skúsenosti on a ani iný architekti. Čoraz častejšie sa prikláňal k novým, praktickejším riešeniam či materiálom a od secesie cez plasticizmus sa dostal, k preňho, význačnému funkcionalizmu. V tridsiatych rokoch Libra nadviazal i svoju najdlhšiu spoluprácu s architektom Jiřím Kanom, s ktorým súťažne navrhli i projekt Masarykovho sanatória pre liečbu TBC vo Vyšných Hágoch. S výherným návrhom založili spoločnú firmu ,,Libra a Kan“. Táto firma fungovala paralelne s Librovým ateliérom a zanikla na prelome rokov 1938-1939 keď skončila jej hlavná náplň – výstavba sanatória, ktoré prešlo do správy Robotníckej sociálnej poisťovne na Slovensku.

frantisek albert libra vysne hagy tatry

VYŠNÉ HÁGY, SANATÓRIUM, JIŘÍ KAN

Sanatórium vo Vyšných Hágoch predstavovalo nepochybne vyvrcholenie jeho architektonickej práce. Išlo o súťažný projekt z roku 1932, najmodernejší a najväčší v Strednej Európe, financovaný Ústrednou sociálnou poisťovňou v Prahe. Libra pri výstavbe presadil riešenie hlavnej budovy štýlom monobloku, ktorý bol mimoriadne praktický a horizontálnu hmotu rozložil pod tri vrcholy – Tupú, Končistú a Gerlachovský štít v pôdoryse lietadla.

Na projekte nepracoval zo svojej kancelárie ale z tej na Smíchově či už priamo vo Vyšných Hágoch, kde si prizval mnoho skúsených pracovníkov. Organizácia stavby mala pevnú štruktúru. Správou stavby bol poverený Ing. František Novoveský, ktorý žil a pracoval na Hágoch celoročne. Podliehali mu architekti, technici, špecialisti a mnoho robotníkov. Libra a Kan sa po začatí výstavby budov sa vo Vyšných Hágoch pravidelne striedali. Mali tu neveľký byt 2+1 v prízemí tehlového pavilónu, ktorý bol vybudovaný pre robotníkov (dnešný obytný dom Sosna). Keďže sa predpokladalo, že sa budú stravovať v miestnej jedálni, všetky tri izby boli zariadené ako spálne, čo umožňovalo návštevy rodinných príslušníkov. Dcéra Františka, Eva Librová, na tieto okamihy spomína ako na tie najkrásnejšie prázdniny jej života (1933-38).

Libra do Tatier cestoval väčšinou svojim kabrioletom na jeden záťah s obedom v Olomouci. Zo začiatku autom privážal osadníkom pražské párky, ktoré neboli na Slovensku dostupné a späť si vozil slovenské víno. Neskôr jazdieval i vlakom. Priebeh stavby sanatória vo Vyšných Hágoch nebol však úplne bezproblémový a sprevádzalo ho niekoľko štrajkov. I napriek tomu sa však v roku 1936 uskutočnila tzv.: glajcha (oslava dovedenia stavby do úrovne strechy). Stavba pomaly lákala množstvo novinárov či umelcov. Prebýval tu napríklad maliar – krajinár Oto Bubeníček, spisovateľka Anna Maria Tilschová či známy francúzsky spisovateľ Claude Mauriac. Sanatórium sa po smrti T.G.Masaryka a po zmene politickej situácie stalo majetkom Robotníckej sociálnej poisťovne a jeho otvorenie sa presunulo na rok 1941 bez prítomnosti architektov. Libra musel odísť v roku 1938 a spoločne s Kanom sa nezúčastnili ani na záverečných prácach. Vyšné Hágy sa podarilo architektovi navštíviť až v roku 1950 v rámci svojej dovolenky kedy ho súčasný riaditeľ MUDr. Karol Šiška priateľsky prijal a umožnil mu prehliadku budovy.

,,Medzi tým , čo iní špekulovali a teoretizovali, Ty si tvoril ako umelec, ktorý chce odpovedať a tiež vždy odpovie dielom.“ z listu Librovi od Jana E. Koula, 1956

frantisek albert libra vysne hagy tatry

CHOROBY, ARCHÍV

Libra prekonal počas svojho života dve veľmi vážne choroby a tretia, nevyliečiteľná, ho postihla na konci života.

Libra prekonal počas svojho života dve veľmi vážne choroby a tretia, nevyliečiteľná, ho postihla na konci života. Prvou bolo silné krvácanie v dôsledku TBC, z ktorého sa vyliečil predovšetkým pri pobyte v švajčiarskom sanatóriu v Davose. Táto situácia síce poznačila jeho rozrobené projekty ale tiež prispela k mimoriadnym skúsenostiam s prevádzkovaním liečebného ústavu i z pohľadu architekta. K druhému ochoreniu, roku 1933, došlo o desať rokov neskôr a išlo o infekčné postihnutie dôležitých dýchacích orgánov, ktoré sa neskôr rozšírili do celého tela. Liečenie trvalo tri mesiace. Poslednou chorobou boli pľúcne problémy, ktoré priamo súviseli so zhubným nádorom na ľadvine. Operácia v roku 1956 mu predĺžila život do jeho 67 rokov.

Librové plány je možné vidieť v Národnom technickom múzeu, Praha v zbierke architektúry a staviteľstva. Archív fotografií nájdeme v Národnej galérii Praha.

GALÉRIA